
<3>Parkúr je skúškou jazdcových schopností a spôsobilosti jazdeckých koní. Dráha na kolbiskku pozostáva z rôznych druhov prekážok. Niektoré z nich sú dvojskoky alebo trojskoky a býva tam aj vodná priekopa. Cieľom jazdca je zaskákať čisto a bezchybne celý parkúr v čo najkratšom čase. Na niektorých parkúrových súťažiach sú aj terénne prekážky.
Olympijské hry: Roku 1900 sa skokové súťaže konali ako súčasť olympijských hier v Paríži. Boli to tri súťaže: "skákanie o cenu" na čas v ktorom zvíťazil Haegeman z Belgicka, skok do diaľky, ktorý vyhral jeho krajan van Langendonk a skok do výšky, v ktorom zvíťazil Gardieres z Francúzska, ktorý hladko preskočil 1,84 m. Ďalším podnetom pre tento šport bolo slávnostné otvorenie Medzinárodnej výstavy koní v Olympii v Londýne roku 1907. Bolo to nádherné divadlo, ktoré sa stalo oporou športu v rokoch medzi dvoma svetovými vojnami. Konali sa tu aj prvé súťaže o Pohár národov.

Vývoj pravidiel: Vývoj pravidiel potreboval určitý čas. Spočiatku boli veľmi zložité. V britských a amerických pravidlách sa pokutovalo zhodenie latky, ktorá bola umiestnená na vrchole prekážky. Systém komplikovalo rozlišovanie medzi tým, či bola latka zhodená prednými alebo zadnými nohami. Čas potrebný na prekonanie parkúru sa nepokladal za dôležitý a posudzovanie bolo nepresné. Po 2. svetovej vojne však boli pravidlá sformulované na medzinárodnom základe. Čas sa stal nedeliteľnou súčasťou hodnotenia a prispel aj k napätiu pri súťaži. Zrozumiteľnosť nových pravidiel uľahčila sledovanie súťaže, a tak umožnila aj divákovi väčšiu účasť. Dnešné parkúry, ktoré sú previerkou schopností jazdca i koňa, sa stavajú s veľkou presnosťou a umením. K niektorým základným faktorom, ktoré sa pri budovaní parkúrov berú do úvahy, patria: veľkosť a typ postavených prekážok, počet cvalových skokov v kombináciách prekážok a čas potrebný na prekonanie parkúru.
Stupne parkúru:
ZM - 90cm
Z - 100cm
ZL - 110cm
L - 120cm
S - 130cm
ST - 140cm
T - 150cm
TT - 160cm
Fázy skoku:
1) Nájazd - Nájazd musí byť priamy na stred prekážky v kľudnom tempe cvalu. Koník nesmie na prekážku priam letieť a u mladších koní sa priam vyžaduje kolmý nájazd s väčším oblúkom
2) Odraz - Keď pocítiš, že sa kôň odrazil, vysadni zo sedla. Trupom sa nakloň dopredu a ruky polož zvieraťu na krk. To všetko spolu koňovi uľahčí zdolanie prekážky. Treba dbať na to aby jazdec spolu s koňom sa zosúladil.
3) Vo vzduchu - Nestoj v strmeňoch. Pritlač sa tesne k telu koníka. Keď ucítiš, že kôň natiahol hlavu a krk maximálne dopredu, zľahka pritiahni vôdzky.
4) Dopad - Keď pocítiš, že kôň nohami dopadá na zem, musíš sa zľahka vystrieť. Neopieraj sa však ako pri sede v sedle. V tomto okamihu hmotnosť tvojho tela nesú kolená a členky.
5) Po dopadne je potrebné urobiť ešte zopár cvalových skokov priamo (nie je to však povinnosť)
1)
2)
3)
4)
5)
Problémy pri skoku
Keď pri skoku nastanú akékoľvek ťažkosti, treba zachovať predovšetkým chladnú hlavu - pokoj. Problémy môžu nastať zvyčajne následkom oneskoreného alebo naopak predčasného odrazu.
Odmietnutie skoku: Kôň sa však pre prekážkou môže aj zastaviť alebo vybočiť. V takom prípade hovoríme o odmietnutí skoku. Dôvody, prečo sa to stalo sú rozličné. Buď je prekážka neúmerne vysoká, alebo je pre koníka príliš zložitá. Ak kôň odmietne skočiť, snaž sa skok zopkovať. na prekážku nabiehaj priamo, ale nie príliš rýchlo.
"Mačací" skok: Ak kôň nad prekážkou akoby vydesene vyskočí do výšku (neprekoná ju ladným oblúkom) ide o mačací skok. je to spravidla dôsledok príliš blízkeho odrazu pred prekážkou, najmä pri trochu váhavom kluse. Ak sa chceš takému skoku vyhnúť, musíš vždy náležite upraviť rytmus chodu.
Pád





Na mieste s názvom Roodee Fields v meste Chester sa pred 470 rokmi 9. februára 1540 konali prvé historicky doložené dostihy koní v Anglicku. Konské dostihy sa vyvinuli z piatkových konských trhov, na ktorých predávajúci i kupujúci s obľubou porovnávali výkon koní.
Grisone akademii, kde byli koně připravování k předvádění složitých pohybů. Během staletí se drezurní jěždění vyvinulo z jakésiho cirkusového představení až do podoby, kterou známe dnes. V roce 1912 se jela první drezurní úloha na olympijských hrách. Cílem drezury e co nejvíce zdokonalit pohyb koně.
Ustupování na holeň je cvik, ve kterém jde kůň dopředu a zároveň do strany.Kůň před jednostranně působící holení ustupuje do strany v postavení k ruce opačné než k té, v jejímř směru se pohybuje. Ustupování na holeň je základní cvik pro všechyn ostatní cviky na dvou stopách. Ohnutí v těle je velmi lehké tak jako ohnutí v krku. Kůň musí zůstat v pravidelném pohybu a nesmí vytáčet hlavu.