Choď na obsah Choď na menu
 


Vytrvalost

22.03.2010

Jazdecká disciplína Vytrvalostné jazdenie je súťaž preverujúca rýchlosť a vytrvalostné schopnosti koňa. úspešný súťažiaci musí byť schopný správne zvoliť tempo a efektívne a bezpečne viesť koňa terénom. Súťaž pozostáva z niekoľkých kôl,  fáz alebo úsekov trate. Na konci každého kola, a to minimálne každých 30 - 40 km, je povinná prestávka za účelom veterinárnej kontroly. Dĺžka každého kola a trvanie povinnej prestávky v každej veterinárnej uzávere by mali byť konzultované s veterinárnou komisiou. V súťažiach na 160 km musí byť najmenej päť veterinárnych kontrol alebo uzáver plus záverečná kontrola. Kolá môžu byť rozložené na dva alebo viac dní. Bez ohľadu na poradie alebo pravidlá štartu sa každý súťažiaci počas celej súťaže správa akoby bol sám a súťažil na čas.

Súťaže vo vytrvalostnom jazdení sú súťažami na čas. Kôň, ktorý ukončí trať v najkratšom čase sa spravidla stáva víťazom súťaže. Súťaže musia byť organizované tak, aby si účastníci mohli zvoliť svoje tempo a súťažiť na čas. Jazdci môžu na trati prekonávať aj prekážky, pod ktorými rozumieme najmä prírodné prekážky typu priekopy, strmý výstup alebo zostup alebo brod, tieto prekážky musia byť pre jazdcov presne označené. V prípade neabsolvovania riadne označenej prekážky, môže súťažiaci túto obísť alternatívnou cestou, ktorá je však obyčajne dlhšia a tým aj časovo náročnejšia. Pripravená trať na pretek musí byť sprístupnená súťažiacim na národných súťažiach minimálne deň vopred, na medzinárodných súťažiach až týždeň vopred. Každý súťažiaci dostane pred súťažou mapku trate, kde sú presne vyznačené všetky prekážky, alternatívne obchádzky, povinné prejazdy a veterinárne kontroly alebo uzávery, tzv, kontrolné body.

Rozdelenie národných súťaží podľa obtiažnosti 
 Z  do 39 km
 ZL  40 - 59 km
 L  60 - 79 km
 S  80 - 99 km
 ST  100 - 119 km
 T  12 - 139 km
 TT  140 a viac km

Na svete sa vo všeobecnosti súťaže uskutočňujú na tratiach zväčša do 160 km pre jednodňové súťaže, málokedy túto vzdialenosť presahujú. História vytrvalostného jazdenia uvádza, že ako športová disciplína sa začalo jazdiť v 50 rokoch minulého storočia v Spojených štátoch a do Európy dorazila táto disciplína v 60tych rokoch.
 

Dostihy

07.03.2010

V anglickom Chesteri sa konajú dostihy koní už 470 rokov

V anglickom Chesteri sa konajú dostihy koní už 470 rokovNa mieste s názvom Roodee Fields v meste Chester sa pred 470 rokmi 9. februára 1540 konali prvé historicky doložené dostihy koní v Anglicku. Konské dostihy sa vyvinuli z piatkových konských trhov, na ktorých predávajúci i kupujúci s obľubou porovnávali výkon koní.
Do roku 1540 sa konali tiež rôzne preteky koní, pri ktorých boli odmenou pre víťaza drevené trofeje ozdobené kvetmi. Od roku 1540 sa ňou stal strieborný zvonec. Od roku 1611 sa podľa vzoru Chesteru začali konať dostihy s cenami v podobe strieborných zvoncov aj v ostatných grófstvach Anglicka.
Dostihy koní sú známe už z antiky. Prvé národné konské preteky podľa dohodnutých pravidiel sa konali v Anglicku za čias Karola II. v rokoch 1660 až 1685. Prvé takéto preteky v Amerike sa uskutočnili v roku 1665 na Long Islande.
Prvé konské dostihy v Uhorsku sa konali 22. mája 1814 v obci Urmín (dnešné Mojmírovce) na Huňadiovskom panstve. Zorganizoval ich tamojší chovateľ koní Jozef Huňadi podľa moderných pravidiel. Na trati dlhej 2600 metrov pretekalo 13 koní z najlepších stajní Rakúsko-Uhorska.
FOTO TASR/AP/ James Crisp

Sem môžete napísať, ako sa Vám páčia dostihy.

 

Cross Country - vytrvalosť

18.01.2008

Vytrvalostne jazdectvo alebo dištančné jazdectvo je samostatné jazdecké odvetvie v ktorom sa hodnotí rýchlosť a vytrvalosť koňa. Popri military je to pre koňa a jazdca, hlavne vo vyšších stupňoch obtiažnosti najnáročnejšia jazdecká disciplína. Je to jedna z najkrajších jazdeckých disciplín, pretože sa väčšinou koná v prirodzenom prostredí vo voľnej prírode. Počas celej súťaže sa dbá o to, aby nebolo ohrozenie zdravie koňa, na trati sa vykonávajú pravidelné veterinárne kontroly a keď veterinár usúdi, že by mohlo byť ohrozené zdravie koňa, nedovolí dvojici pokračovať v súťaži. V národných podmienkach sa rozlišujú tieto stupne obtiažnosti:
Z - do 39 km
ZL - 40 - 79 km
S - 80 - 99 km
ST - 100 - 119 km
T - 120 - 139 km
TT - 140 viac kilomentrov.

Obrázok



Môžu sa konať aj viacdňové súťaže, pozostávajúce z viacerých etáp.

Štartovať sa môže buď hromadným štartom, alebo jednotlivo v stanovených intervaloch. Ak sa štartuje jednotlivo, intervaly sú minimálne 2 minúty. Najmenej každých 30 km je veterinárna kontrola, aby sa zamedzilo ohrozeniu zdravia koňa.

Po dojazde jazdca s koňom do ciela sa koňovi do stanovenej doby musí ustáliť tepová frekvencie na 64 tepov za minútu, ak sa do stanoveného času neustáli - dvojica je diskvalifikovaná. Toto pravidlo je kvôli zamedzeniu uštvania koňa. Čas ustálenia tepu je stanovený väčšinou na 30 minút, môže byť skrátený na 20 minút.

Voltýž

07.03.2010


 
Často kladené otázky

Voltiž je pre každého!
Ak miluješ kone, tanec, gymnastiku a zábavu, voltiž je tu pre teba!

Čo je voltiž?
Voltiž je unikátny rozvíjajúci sa šport, ktorý kombinuje tanec a gymnastiku na pohybujúcom sa koni. Je to jedinečná cesta na rozvíjanie koordinácie, rovnováhy, sily a kreativity v harmónii s koňom.

Kto môže robiť voltiž?
Každý! Voltiž však nie je iba na pretekárskej úrovni. Deťom, ktoré majú záujem o kone, poskytuje voltiž možnosť bližšieho spoznania týchto krásnych zvierat.

Je to druh jazdeckého športu alebo cirkus?
Žiaden cirkus! Voltiž sa vždy cvičí vo veľmi kontrolovaných podmienkach. V jazdeckých halách, ktoré pozostávajú z veľkého kruhu, mäkkého povrchu, kôň je pripnutý na lonži, ktorá je pod absolútnou kontrolou lonžéra (tréner). Kôň, lonžér a cvičenec spolupracujú ako skupina. Lonžér kontroluje chody koňa (krok, klus, cval ? v závislosti na výkonnosti cvičenca). Cvičenec predvádza gymnastické a tanečné prvky na koni, ktorý sa pohybuje v kruhu.

Aký druh koní sa používa na voltiž?
Mnoho rôznych rás koní. Nezáleží na veľkosti koňa. Najlepšie voltižné kone sú kľudné, silné, v dobrej kondícii, majú radi deti, sú obetavé a majú správne jazdecké chody.

Musím vlastniť vlastného koňa, keď chcem robiť voltiž?
Nie, keďže voltiž je skupinový i individuálny šport, väčšina koní na voltiž je klubových. Všetci cvičenci majú možnosť byť zainteresovaní na starostlivosti o koňa bez znášania finančných nákladov na koňa.

Majú kone radi voltiž?
Naše kone milujú voltiž! Voltižné kone bývajú vo výbornej psychickej pohode lebo dostávajú mnoho lásky od trénera a cvičencov.

Je voltiž skupinový šport alebo pre individualistu?
Oboje! Cvičenci môžu cvičiť ako jednotlivci, dvojice alebo môžu byť súčasťou tímu. Jednotlivci cvičia povinnú zostavu (bez časového limitu),  technickú zostavu (limit 1 minúta) a voľnú zostavu (limit 1 minúta). Dvojice cvičia iba jednu voľnú zostavu (limit 2 minúty). Skupina sa skladá zo 6 cvičencov a jedného náhradníka. Predpísanými zostavami pre skupinu sú povinná zostava (6 minút) a voľná zostava (4 minúty), v ktorej sa na koni nachádzajú v jednom momente maximálne 3 cvičenci a celá zostava je cvičená v dynamickom štýle. Všetci 6 cvičenci sa musia do zostavy zapojiť. (bližšie v časti "Voltižné pravidlá v SR").

Kedy môžem začať s voltižou?
Nádherné na tomto športe je, že je rovnako určený deťom v predškolskom veku, ako aj pre teenagerov.

Je voltiž bezpečný šport?
Áno! Mnoho faktorov zabezpečuje bezpečnosť tohto športu. Najmä to, že kôň je pod absolútnou kontrolou lonžéra (trénera) počas celého cvičenia. Cvičenci sú v gymnastickej príprave vedení ku koordinácii, spevneniu a napnutosti svojho tela. Mnoho cvikov sa najskôr cvičenci učia na stacionárnej replike koňa, ktorá sa nazýva voltižný barel.

Existuje voltižná sezóna?
Voltiž sa cvičí počas celého roku, vo vnútri (v jazdeckej hale) alebo vonku, v nekrytej jazdiarni. Závisí to od počasia.

Ktoré schopnosti pomáha voltiž rozvíjať?

Voltiž pomáha rozvíjať koordináciu, rovnováhu, silu i kreativitu. Netreba však zabúdať ani na ďalšie činiteľe, ktorými voltiž pomáha rozvíjať ľudskú osobnosť:

  • skupinová spolupráca: cvičenci sa učia pracovať spolu v kolektíve. Pretekajú v skupinových súťažiach, čo utužuje vzájomnú spolupatričnosť.
  • zodpovednosť: cvičenci sú zodpovední za koňa na každom tréningu (závisí od veku a stupňa ich schopností). Táto zodpovednosť zahŕňa napríklad čistenie koňa, kŕmenie, umývanie, dávať postroje na koňa, krokovať koňa po tréningu a čistenie konskej stajne.
  • dôvera: cvičenec sa učí dôverovať svojmu trénerovi, koňovi, a čo je najdôležitejšie vzájomnej dôvere v skupine. 
  • sebadôvera: každý, kto je schopný postaviť sa na chrbát cválajúceho koňa verí sám sebe a ďalšími cvikmi rozvíja dôveru v samého seba a vo svoje schopnosti.

Musím vedieť jazdiť skôr ako sa prihlásim na voltiž?
Nie, nemusíte vedieť jazdiť, ale voltiž je výborná príprava na neskoršie jazdenie v sedle.

western

07.03.2010

Western

 
Westernové jazdenie je spôsob jazdenia na koni, ktoré sa vyvinulo z pôvodného farmárskeho života a vojenských tradícií, ktoré so sebou priniesli španielski kolonizátori. Tak ako výstroj tak aj samotné jazdenie v plnej miere museli pomáhať napĺňať pracovné požiadavky kladené na kovbojov na americkom západe. Kovboji museli pracovať a jazdiť v sedle dlhé hodiny cez rôzny terén, často potrebovali ku svojej práci laso, ktorým zväzovali dobytok a najdôležitejšia bola pre nich schopnosť ovládať koňa jednou rukou, pričom súčasne používali laso druhou. Práve z týchto dôvodou sú westernové kone trénované na veľmi jemné pomôcky na tzv. "oťaž na krku", prostredníctvom ktorej pri jemnom tlaku na krk okamžite menia smer. Pôvodné westernové kone boli trénované tak, aby využívali istú časť vlatnej prirodzenej intuície pri prenasledovaní dobytka a tým sa vytvoril jazdecký štýl s hlbokým, štruktúrovaným sedom a tréningovými metódami sa podarilo vyvinúť koňa reagujúceho na najjemnejší tlak alebo pomôcku oťažou.

Westernové disciplíny sa rozdeľujú na tri hlavné oblasti a na Slovensku ich zastrešuje SAWRR – Slovenská asociácia western ridingu a rodea.

Drezúrne westernové disciplíny

  • reining – najznámejšia disciplína, v ktorej jazdec preukazuje úplnú schopnosť ovládať koňa a všetky jeho pohyby. Čistota predvádzaných cvikov ako sliding stop, spin, rollback, preskoky, prechody rýchlostí na veľkých a malých kruhoch v cvale, cúvanie je hodnotená mínusovými bodmi za nesprávne predvedený cvik a plusovými bodmi za veľmi dobre predvedený cvik.
  • trail – jazdec a kôň musia v tejto disciplíne zvládať rôzne prekážky, s ktorými sa môžu stretnúť voľne v prírode.
  • western pleasure – alebo radosť z jazdy, ktorú prejavuje kôň pri základných chodoch vo westernovej aréne na povely rozhodcu.
  • westernové jazdenie – jazdec a kôň jazdia predpísanú drezúrnu úlohu
  • kombinácie týchto disciplín - super horse
  • showmanship at halter – disciplína, ktorá je zaujímavá tým, že sa v nej nejazdí ale predvádza kôň

Rýchlostné disciplíny

  • barrel race - sa preteká okolo troch sudov, ktoré sú rozostavené v tvare trojuholníka a okolo každého suda musí jazdec spraviť plný kruh a čo najrýchlejšie sa vrátiť do cieľa.
  • pole bending – v jednej línii je postavených šesť tyčí, ktoré sú od seba vzdialené 7 m, pričom kôň kľučkuje pomedzi tyče a po ich prejdení sa čo najrýchlejšie sa vracia do cieľa

Pracovné disciplíny

  • team penning
  • cattle penning
  • working cow horse
  • roping (lasovanie)
  • cutting

 

Drezura

 

 

Drezura je jedno z nejdůležitějších odvětví jezdeckého sportu. V roce 1532 založil Frederico ObrazekGrisone akademii, kde byli koně připravování k předvádění složitých pohybů. Během staletí se drezurní jěždění vyvinulo z jakésiho cirkusového představení až do podoby, kterou známe dnes. V roce 1912 se jela první drezurní úloha na olympijských hrách. Cílem drezury e co nejvíce zdokonalit pohyb koně.

  

 

 

Drezura je pokročilejší stupeň klasické jízdy. Koně a kezdci, kteří jezdí v anglickém stylu většinou znají základy drezurních cviků. Rozvoj drezurních dovedností je podmíněn speciálním výcvikem  a kázní. Koně se učší reagovat na nejjemnější pobídky jezdce a jezdec se snaží dávat pobídky co nejpřesněji.Obrazek

Vybavení

Pro základní cviky můžete použít všestranné sedlo a jednoduché stíhlové udidlo. Na závody budte potřebovat drezurní sedlo. V drezuře se také využívá drezurního bičíku, který je delší než jezdecký bičík.

 

 

 

  

  

Drezurní cviky

 

Srovnání

Každý kůň má od přírody tendence ke křivému držení těla. Abychom mohli koně správně srovnat, postavit a udržet předek koně před zádí tak, aby zadní končetiny sledovaly stopu předních končetin, je potřeba udržovat kmih v pohybu a součastně se postarat o stejnoměrné držení otěží. Křivý kůň pokládá více tlaku do jené z otěží. Na té straně kde je kůň více do ruky, musí jezdec koně pobídnout s vydržující pobídkou otěže na této straně.Pomalu se takto snažíme koně srovnat. S koněm jezdíme často také na střední čáře jízdárny, kde kůň nemá žádnou oporu stěny.

 

Zastavení

Provedením korektní zádrže koně zastavíme. Kůň stojí správně tehdy, když má přední a zadní končetiny pravidelně vedle sebe s váhou rozloženou na všech čtyřech končetinách.Při správné provedení zádrže přenese kůň váhu na zadní končetiny. Kůň musí reagovat okamžitě, ale nikdy ho nesmíme zastavit brutálně najednou. Uvolněný kůň  v zastavení jemně překusuje na udidle a je ochoten buď ihned vykročit vpřed a bebo couvat.

 

Couvání

Pobídkou k couvání dáva jezdec prvně holeněmi. Ve chvíli , kdy kůň zdvihne zadní nohu, aby vykročil vpřed, přiměje ho jezdec polovičními zádržemi k zpětnému pohybu této zadní a protilehlé přední nohy. Při couvání přemisťuje kůň končetiny diagotálně, tj. levá přední pravá zadní jdou zároveň, následuje pravá přední zároveň  s levou zadní. Kůň musí své končetiny dostatečně zvednout, přičemž přední a zadní končetiny musí sledovat stejnou stopu.

 

Obrat kolem zádě

Při obratu kolem zádě opisuje záď koně menší půlkruh, přičemž vnější zadní noha přakračuje vnitřní zadní nohu. Nohosled musí zůstat pravidelný a vnitřní zadní noha nesmí ustat v pohybu. Půlkruh, který záď v obartu opisuje, by měl být co nejmenší, ať je obrat v podstatě proveden okolo vnitřní zadní nohy, která se v taktu chodu vždy zvedne, ale zase dopadne na téměř stejné místo. Obrat v 180° (krátce čelem vzad) je poloviční pirueta.

 

Obrat kolem předku

Při obratu kolem předku tvoří přední končetina koně střed kruhu. Hlava koně je přistavena k vnitřní ruce a vnitřní holeň jezdce nutí koně k ustupování zádě, přičemž vnitřní zadní noha koně překračuje vnější zadní. Vnitřní přední končetina by měla v taktu chodu dopadat stále na stejné místo.

 

Ustupování na holeň

ObrazekUstupování na holeň je cvik, ve kterém jde kůň dopředu a zároveň do strany.Kůň před jednostranně působící holení ustupuje do strany v postavení k ruce opačné než k té, v jejímř směru se pohybuje. Ustupování na holeň je základní cvik pro všechyn ostatní cviky na dvou stopách. Ohnutí v těle je velmi lehké tak jako ohnutí v krku. Kůň musí zůstat v pravidelném pohybu a nesmí vytáčet hlavu.

 

Dovnitř plec

Dovnitř plec je jeden z prvních překroků, které koně učíme. Při tomto cviku je plec koně mírně odkloněna od původního směru dovnitř, kůň je přistavenk vnitřní ruce a ohnut okolo vnitřní holeně. Vnější přední a vnitřní zadní noha jdou ve stejné stopě. Dohromady vidíme tedy tři stopy. Vnitřní přední končetina překračuje vnější přední.

 

 

 

Parkúr

31. srpna 2007 v 15:10 |  Šport

parkúr1

<3>Parkúr je skúškou jazdcových schopností a spôsobilosti jazdeckých koní. Dráha na kolbiskku pozostáva z rôznych druhov prekážok. Niektoré z nich sú dvojskoky alebo trojskoky a býva tam aj vodná priekopa. Cieľom jazdca je zaskákať čisto a bezchybne celý parkúr v čo najkratšom čase. Na niektorých parkúrových súťažiach sú aj terénne prekážky.

Olympijské hry: Roku 1900 sa skokové súťaže konali ako súčasť olympijských hier v Paríži. Boli to tri súťaže: "skákanie o cenu" na čas v ktorom zvíťazil Haegeman z Belgicka, skok do diaľky, ktorý vyhral jeho krajan van Langendonk a skok do výšky, v ktorom zvíťazil Gardieres z Francúzska, ktorý hladko preskočil 1,84 m. Ďalším podnetom pre tento šport bolo slávnostné otvorenie Medzinárodnej výstavy koní v Olympii v Londýne roku 1907. Bolo to nádherné divadlo, ktoré sa stalo oporou športu v rokoch medzi dvoma svetovými vojnami. Konali sa tu aj prvé súťaže o Pohár národov.

parkúr2

Vývoj pravidiel: Vývoj pravidiel potreboval určitý čas. Spočiatku boli veľmi zložité. V britských a amerických pravidlách sa pokutovalo zhodenie latky, ktorá bola umiestnená na vrchole prekážky. Systém komplikovalo rozlišovanie medzi tým, či bola latka zhodená prednými alebo zadnými nohami. Čas potrebný na prekonanie parkúru sa nepokladal za dôležitý a posudzovanie bolo nepresné. Po 2. svetovej vojne však boli pravidlá sformulované na medzinárodnom základe. Čas sa stal nedeliteľnou súčasťou hodnotenia a prispel aj k napätiu pri súťaži. Zrozumiteľnosť nových pravidiel uľahčila sledovanie súťaže, a tak umožnila aj divákovi väčšiu účasť. Dnešné parkúry, ktoré sú previerkou schopností jazdca i koňa, sa stavajú s veľkou presnosťou a umením. K niektorým základným faktorom, ktoré sa pri budovaní parkúrov berú do úvahy, patria: veľkosť a typ postavených prekážok, počet cvalových skokov v kombináciách prekážok a čas potrebný na prekonanie parkúru.

Stupne parkúru:
ZM - 90cm
Z - 100cm
ZL - 110cm
L - 120cm
S - 130cm
ST - 140cm
T - 150cm
TT - 160cm

Fázy skoku:

1) Nájazd - Nájazd musí byť priamy na stred prekážky v kľudnom tempe cvalu. Koník nesmie na prekážku priam letieť a u mladších koní sa priam vyžaduje kolmý nájazd s väčším oblúkom
2) Odraz - Keď pocítiš, že sa kôň odrazil, vysadni zo sedla. Trupom sa nakloň dopredu a ruky polož zvieraťu na krk. To všetko spolu koňovi uľahčí zdolanie prekážky. Treba dbať na to aby jazdec spolu s koňom sa zosúladil.
3) Vo vzduchu - Nestoj v strmeňoch. Pritlač sa tesne k telu koníka. Keď ucítiš, že kôň natiahol hlavu a krk maximálne dopredu, zľahka pritiahni vôdzky.
4) Dopad - Keď pocítiš, že kôň nohami dopadá na zem, musíš sa zľahka vystrieť. Neopieraj sa však ako pri sede v sedle. V tomto okamihu hmotnosť tvojho tela nesú kolená a členky.
5) Po dopadne je potrebné urobiť ešte zopár cvalových skokov priamo (nie je to však povinnosť)

1)skok1

2)skok2

3)skok3

4)skok4

5)skok5

Problémy pri skoku

Keď pri skoku nastanú akékoľvek ťažkosti, treba zachovať predovšetkým chladnú hlavu - pokoj. Problémy môžu nastať zvyčajne následkom oneskoreného alebo naopak predčasného odrazu.

Odmietnutie skoku:
Kôň sa však pre prekážkou môže aj zastaviť alebo vybočiť. V takom prípade hovoríme o odmietnutí skoku. Dôvody, prečo sa to stalo sú rozličné. Buď je prekážka neúmerne vysoká, alebo je pre koníka príliš zložitá. Ak kôň odmietne skočiť, snaž sa skok zopkovať. na prekážku nabiehaj priamo, ale nie príliš rýchlo.

"Mačací" skok: Ak kôň nad prekážkou akoby vydesene vyskočí do výšku (neprekoná ju ladným oblúkom) ide o mačací skok. je to spravidla dôsledok príliš blízkeho odrazu pred prekážkou, najmä pri trochu váhavom kluse. Ak sa chceš takému skoku vyhnúť, musíš vždy náležite upraviť rytmus chodu.

Pád

Každý jazdec niekedy spadne z koňa. Väčšinou preto, že buď on alebo alebo koník stratí rovnováhu. Preto je priam nutné pri jazdení nosiť prilbu a na nohách topánky s hladkou podrážkou. S veľmi vrubkatou podrážkou by totižoto mohla noha ostať pri páde zakliesnená v strmeni čo má katastrofálne následky. Keď spadneš okamžite pusti vôdzky. Inak by ťa kôň mohol ťahať za sebou.

pad1

pad2

pad3

pad4